utorok 23. augusta 2016

Jedným z najvýraznejším pôsobiacim činiteľom na planéte je stavebníctvo

Či už vo forme urbanizácie, dobíjania surovinových zdrojov, záberov zemského povrchu, zmien bioštruktúry Zeme.

Nemyslím si to, len preto že som stavbár, ale práve preto.

Ako je to?

Stavebníctvo, či chceme či nie, sa dotýka vlastne všetkého. Zdravotníctvo má nemocnice, liečebne, výskumáky v budovách, strojári tiež nevyrábajú pod holým nebom a potrebujú aspoň rovnú plochu, hutníci odlievajú v peciach a nie na otvorenom ohni, doprava je nevyhnutná. Mohli by sme pokračovať naprieč spektrom rezortov a profesií a zistíme, že aj prvotný brloh, prístrešok, už je stavebným dielom a nebol z ríše človeka. Poznáme dokonalejších staviteľov, ako sme my.

Poďme teda ku dnešným časom v stavebníctve

lebo ním sa budeme teraz zapodievať.

Človek vymyslel nejaké pravidlá, sprvu preto, aby sa vytvoril rámec pravidlo a disciplína. Potom prišli do hry peniažteky a z pravidiel sa stal trhací kalendár. Hovoríme o tejto krajine, ktorá v minulosti zanechala aj historické skvosty, ku ktorým sa líškame, len vtedy, ak si niektorí idú zakrepčiť, potom na ne všetci zhola kašlú.

EKO prístupy v stavebníctve

Stavebníctvo je fundamentálny prvok vplyvu na životné prostredie. Je všade a dotýka sa každej oblasti života. V spoločenskom merítku je však niekde na samom dne uznania a záujmu. Lebo ako to už  u nás býva stavbárom je každý, čo chytí do ruky tehlu. Všetci tomu „rozumejú“ súdiac tak podľa toho, že vedia odtlačiť fúrik malty od miešačky. A tak sa obrovský súhrn stavebných profesií podceňuje, povedal by som, až pohŕda nimi, najmä tými duševných výkonmi, rozumom, bez ktorého by bol absolútny chaos, alebo jednoducho nič. Lebo bez myšlienky, by nebolo zadanie na spracovanie, potom návrh, projekt, bez odborného zástupcu investora, by si každý robil čo chce a ako chce a bez odborných realizačných firiem, by tie myšlienky a zámer investora, stavebníka nemal kto realizovať. Stavebníctvo je veľmi rozsiahla disciplína zo spústou odvetví, profesií, nekonečným množstvom neustále pribúdajúcich  informácií o materiáloch, ich vlastnostiach, technológiách a ako som naznačil dotýka sa všetkého.

Disciplína dodržiavanie pravidiel, zásad je, či vlastne zákonov, vyhlášok, noriem by mala byť prirodzené. Žiaľ u ľudí je to tak, ak sa mu neurčia pravidlá, parametre, nesplnia to. Disciplína, pravidlá končia, keď si stavebník zamanie, že predsa na jeho pozemku si bude stavať čo sa mu zachce! Zvláštny výklad demokracie. Pravidlá platia. Od legislatívy, noriem, ochrany záujmov cez regulatívne pravidlá zastavanosti, stavieb, či zásahov v území.

Nejako sa ale zabúda na základnú koncepčnú činnosť projektanta, architekta, teda tvorcu a autora, myšlienkového realizátora investorského zámeru.

Ako projektant architektúry, môžem presviedčať investora o koncepčnom riešení, kde sa už tam nastavujú prvky budúceho štandardu a vlastnosti budovy, v prevádzkových úsporách, o vplyve na životné prostredie a teda aj v konečnom dôsledku, na neho a jeho potomkov. Lebo stavba sa nerobí na dva roky, takže na životné prostredie, na vedomie ľudí pôsobí dlhé desaťročia. A teda tak môže pôsobiť dlhodobo nepriaznivo, v lepšom prípade aj nejako priaznivo. Investor, ktorý nie je z radov odborníkov, dokonca ťažko definujúci zámer (ten sa už ani hádam nerobí), zato však je finančne silný, je dominantným partnerom v trojpartnerstve stavebník, projektant, dodávateľ. Lebo stavba je predovšetkým súhra a nie súboj, ako to väčšinou je.

Stavebníci, investori, hľadia na investíciu len a len cez investované peniaze. Je to žiaľ najčastejší model. Nastavenie nejakého štandardu budúcich vlastnosti budovy ich nezaujímajú. O víziách do budúcnosti ani nehovorím. Zväčša, viď množstvo developerských stavieb. Čím hustejšie, čím lacnejšie s lacným dodávateľom, podradnejším riešením štandardom, materiálmi, bez občianskeho vybavenia, bez ihrísk, služieb sociálnych – školiek, škôl, jaslí, kultúrnych ustanovizní, priestorov pre stretávanie sa všetkých vekových a sociálnych skupín, ale zato s priestormi pre komerčné využitie, ale aj bez hlbšej snahy budovať spokojnú a zdravú komunitu. Takže vyrastá model asociálneho bývania bez prepojenia na pôvodnú komunitu, sídlisko sa oboženie plotom so strážnu službou, aby nebodaj niekto z toho raja neušiel, alebo naopak? Budú tam biznis centrá, aby sa mohlo viac obchodovať. Odľudštené, biznisové. Akých ľudí to vychová? Otupelých, izolovaných, sebeckých jedincov, celé rodiny, čo sa nepoznajú na poschodí paneláka, stratených pubertiakov nemajúc začlenenie do spoločnosti, do kmeňa, izolovaných dôchodcov hľadajúc strechu a útechu v izolovaných zariadeniach, bez spoločenského prospešného začlenenia. Násilie, intolerancia, apatia, tu sú tvoje korene.      

Áno to je základná otázka

Investor nepochopí zložitosť problematiky. Jednak z titulu úrovne vedomostí, veď to nie sú v drvivej väčšine vzdelaní stavební odborníci, čo už tu  je chyba, že tieto investičné činností neriadia odborníci, ale peniaze. A ako som spomenul,v tejto krajine sa každý cíti byť stavbárom a k tomu ešte Internet so svojimi „radcami“,  hlupákmi, čo si dovolia, kafrať do statiky, odporúčať dať napr. menej armatúry do železobetónovej dosky, lebo projektant, statik, nabalili cenu stavby, aby mali väčší honorár a chceli ich oškubať. Takíto „poradcovia“, truhlíci, ktorí si vytvorili nejakú poradcovskú komunitu o vzájomnom si vymieňaní hlúposti, otupujú a vymývajú mozgy ďalším dilatentom. Potrebujú skôr opateru, pomoc iného druhu. Kúpiť ich dom, by som odporúčal iba ak samovrahovi. Ale, žiaľ ľudia netušia čo kupujú. Žiaľ legislatíva im umožňuje amatérsky babrať beztrestne do stavebného diela. 

V iných profesiách to nejestvuje.

Zlyháva celý reťazec znalostí od škôl počnúc, až po stavbárskych odborníkov. Zlá je legislatíva, chaos v normách, slabota na riediacej úrovni na úradoch. Mizivé percento odborníkov presadzujúc inovátorstvo (v zahraničí bežné) sú na verejnosti za polobláznivých snílkov.

EÚ vydalo nariadenia a Sk sa k tomu potichučky pridalo, len nijak nevidno opatrenia na trhu a v legislatíve, o znižovaní energetických výdavkov so žiaducou potrebou projektovania a výstavby energeticky sebestačných budov.
Nastavili sa energetické certifikáty, určili hodnotiace kritéria, ale až na ZHOTOVENÉ stavby a s maličkým dovetkom o sledovaní céodva (CO2) pri výrobe materiálov k vybudovaniu budovy. Už tu je to RIADNE popletené, neznalé.

Znova sa hodnotí kysličník, kto chce tak oxid a nie riadne komplexné EKO hodnotenie so všelijakými ďalšími kritériami

Pretože, ak navrhnutá budova bude v energetickom áčku a bude mať teda aj priaznivé hodnoty sledovaného strašiaka, kysličníka pri výrobe komponentov stavby, vôbec to nevyjadruje ekologickosť stavby a celkové pôsobenie na život, akurát len energetickú úspornosť. A spoločensky bude vnímaná paradoxne ako „NAJ“. Aj s papierovým certifikátom, dokladom. Nie je to takto dobré. Toto EKO hodnotenie jednoducho absentuje a žiadne EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredia nastavené na veľké komplexy, nie je a nemôže byť komplexné, pretože rieši ochranu územia, toxicitu výroby a podobne, NIE však stavebné požiadavky a technické riešenie investície, ktoré v tom čase je definované príliš všeobecne, ak vôbec je (následné územné rozhodnutie, definuje všeobecne stavebné však už konkrétne, z čoho a ako sa v skutočnosti postavia riešia až realizačné stupne či skutkový stav).

Hodnotiť by sa nemali len budovy (energetická certifikácia budov zák. 555/2005) ale stavba so všetkými objektmi 

Princípy stavieb,

budovy by mali byť postavené na komplexnom EKOlogickom, nie len na energetickom hodnotení, navyše s pomýleným CO2 hodnotením

Prečo?
Môžem mať super budovu spĺňajúcu kritéria hodnotenia certifikácie, ale likvidácia odpadu zo žumpy do ktorej zaúsťuje odpad budovy žumpy si vyžiada nemalé náklady a spotrebu energie, dopravy. Alebo budova je napojené na staré nehospodárne trafo, alebo budova si vyžiadal výrub polky lesa. Alebo neprispieva k zachytávaniu zrážok na budove, či pozemku, či budova je z materiálov vyžadujúcich častú údržbu, saponáty. Je to v poriadku? Les mohol produkovať kyslík spaľovať kysličník uhlíka, mohol zachytávať vlahu, dať život tvorstvu. Namiesto toho pyšná budova s najvyšším certifikátom! Veď je to na hanbu a na hlavu!

Žiaľ EKO kritérium, nemá ešte svoju trhovú hodnotu. Treba nastaviť kritéria a legislatívne nastaviť. Urobiť centrálny register stavieb, alebo možno v prvom rade budov a nevyhnutného hodnoteného príslušenstva. Zaviesť do hodnôt stavieb ich parametre. Zaviesť register dokumentácie, aby sa dali budovy opravovať, zhodnocovať. U nás je obrovské množstvo stavieb a budov bez akejkoľvek zachovanej pôvodnej projektovej dokumentácie! Barbarstvo! 

Zostávajú nám rumoviská zdevastované opustené haly, zkrachovaných a „skrachovaných“ firiem. Nieto peňazí na ich likvidáciu či aspoň zmiernenie dôsledkov. Na príčine je aj filozofia účtovníctva. Nie je možnosť uchovať si nejakú čiastku počas úspešného roka na horšie budúce, časy, štát ihneď podnikateľa zaťaží na konci roka daňou zo zisku, následne na budúci rok, ktorý vôbec nemusí byť úspešný, aj preddavkami na dane, čo vyjadruje vlastne daň z predtuchy zisku. To je prvá šanca na neúspech firmy, platiť a platiť aj keď nie z čoho. A keď už vôbec, nie je z čoho a o majetok nik nemá záujem ostáva hniť a hrdzavieť. Neexistuje nakumulovaný fond (princíp ako fond opráv u bytov), ktorý by sporil čiastku na hocičo, nielen na prirodzenú reprodukciu, ale aj na polikvidačné náklady. Vzniká tu značná EKOLOGICKÁ nepriaznivá stopa ostávajú nám stavebné vraky, opustené továrne, výrobne, sklady, bane, prevádzky, ale aj opustené autá, mechanizmy, na mori zas lode, ktorých sa celkom úspešne zbavujú a ešte im to zaplatia poisťovne.

Mne z toho to vyplýva, že

princíp hodnotenia stavieb je zlý a vytrhnutý z celej problematiky celkového hodnotenia stavby

Stavebné úrady a legislatíva, žiaľ ešte nateraz vôbec nekontrolujú, ani aspoň energetické posúdenie pre BUDÚCE zatriedenie do certifikačnej energetickej triedy spracovaných projektových dokumentácií. A termíny už bežia! Úloha MINISTERSTIEV stavebných a životného tu ÚPLNE zlyhala.

Možno to verejnosť príliš nepochopí, čoho sa to dotýkam, že kde problematika ochrany prostredia začína

Naznačil som v úvode, že začína to predstavou, koncepciou,  projektovou myšlienkou. U nás proces komplexného spoločenského chápania ochrany a tvorby životného prostredia, výstavby na úradoch a riadiacich postoch ani nezačal a už aj skončil. Žiaľ v prostredí politicky chápanej „odbornosti“ to ani nikdy nezačne. Je to o peniazoch, peňežoch, penězích. V takom prostredí iné chápanie nemá príliš miesto.

A tak sa chápe ochrana prírody a životného prostredia až po funuse, keď už budova, areál stojí, či idú sa rúbať stromy. Niečo zaspalo. Investor prekľučkoval, procesmi a dostal sa do štádia napr. stavebného povolenia. Kde sú však predošlé kroky? Toľko inštitúcií sa k zámeru vyjadrovalo aj obce, zástupcovia obyvateľov. Zastupujú však, informujú, riešia? A čo verejnosť zapája sa, chce byť informovaná, rozumie aspoň zámerom investora? Mám pocit že oba články absolútne zlyhávajú. Prečo? Nuž odbornou záležitosťou by sa mali zaoberať predovšetkým odborníci. Rozumie obec, jej predstavitelia a obyvatelia postavení pred vyjadrením sa k EIA – posudzovanie vplyvov na životné prostredia, ako sa výstavba rýchlostnej komunikácie dotkne jej života? Uvedomujú si aspoň:
Pozemkové zábery – majetkoprávne vysporiadania pozemkov, cenové relácie,  hlukové pomery, dopravné napojenie automobilovej dopravy, riešenie podružnej dopravy (stavebné stroje, poľnohospodárske stroje, preprava nákladná zásobovanie, pešia doprava, cyklo) v križovaní s rýchlostnou, sledujú svoj územný plán s dopravnými zámermi, tušia o dopade na plán sociálneho rozvoja  obce, ak existuje, (predpokladá sa nábor pracovných síl - obec môže riešiť ponúknutím pracovníkov, služieb), ale aj trvalé poskytovanie služieb, uvedomujú si dopad stavebných prác počas výstavby - stavba bude potrebovať nákup zemín do zemného telesa, nevhodné zeminy budú potrebovať depónie a úložišťa? O ornicu by taktiež niekto mal prejaviť záujem. Myslím, že nie, tomu nerozumejú. Odborníka k tomu nezavolajú, nemá kto a z čoho platiť a ani netušia o čo ide. Nuž situácia je taká, že sa spamätajú až keď je stavba hotová a potom prichádzajú na rad petície „za“ a či „proti“.

Preto,

Nie som zástanca petícií, nie som nimi nadšený  pretože je to ukazovateľ, že niečo nefunguje.

Nemám tým na mysli nejaké petičky politického rangu, tam je to o súboji moci.

Ale napríklad petícia za zriadenie protihlukovej clony pri rýchlostnej komunikácií pri kolaudačnom konaní je ukážkou, nie slabo zvládnutej technickej prípravy stavby, chybou projektanta, či odborného investora stavby takejto významnej stavby, ale zaspaním obce v príprave a pripomienkovaní v mnohých fázach prípravy stavby: pri riešení z hľadiska záujmu dotknutých sťažovateľov jej prípravnej pri pripomienkovaní v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie, potom pri územnom pláne, pri územnom konaní, tvorbe územného plánu ,pri stavebnom konaní. A ak sa obec a jej ľudia k tomu nevyjadrili, či súhlasili s riešením aj dokladovaním hlukových pomerov vzhľadom na plnenie noriem, tak potom takáto petícia je riadne po funuse. Toľko šancí vyjadriť sa a obce mlčia. Prečo mlčia? Majú na vyjadrenie nejakých odborníkov? Asi ťažko.      

Je potrebné

aby sa zmenili  stavebné pravidlá

Stavebný zákon a jeho neustále novely prinášajú chaos, ale nemenia podstatu, zákona ešte z minulého tisícročia. Treba zmeniť základnú filozofiu zákona. Treba zmeniť podklady a predpoklady potrebné k investorským činnostiam. Treba stavebné činnosti viesť odbornými osobami.

Umožniť verejnosti byť oboznámená so stavebnými zámermi

V prvom rade je treba si priznať, že verejnosť je nepoučiteľná. Nestará sa o prípravné fázy stavieb, ale reaguje až na skutočnosti, na bager kopajúci základy, na vytínanie stromov. Trochu sa to už posunulo a verejnosť, reaguje už na rozhodnutia, či dokonca zámery. Chcieť po nej, aby sa vyjadrila ku projektovej dokumentácií či územnému rozhodnutiu, či dokonca, štúdii a zámeru, územnému plánu či ku hodnoteniu dopadu na životné prostredie, je akiste priveľa a chce to trochu odbornejší a hlbší pohľad, než sa môže zdať. Každý má dosť svojich povinností, čo mu hlavne ukladá štát až-až, obzvlášť, keď podklady sú niekde na nástenke nejakého, najčastejšie stavebného či obecného úradu. Takže kopírujúc tak princíp nástenkových tendrov na ministerstvách, výsledok je nad slnko jasnejší, že sa k veci vlastne nik nevyjadrí. Ono je to téma dotýkajúca sa verejnosti, avšak prinajmenšom výsostne odborná. Nechcem urážať, ale tému výrubu stromov si vie verejnosť utriasť aj sama, ale porozumieť nejakej so spomínanej stavebnej dokumentácie a sústrediť sa na tému a vyjadriť sa k nej a to odborne s prihliadnutím na mnohé a mnohé faktory, tak tam už všeobecné znalosti verejnosti nestačia.
V časoch výraznej informatizácie spoločnosti, však výrazne kroky informácie o tejto oblasti nepokročili. Nájsť pripravované materiály o stavbách, zámeroch, plánoch je buď nemožné, alebo sú na webových pekne schovaných miestach.    

Konštrukčné riešenia na ekologickej báze s vydaným štátnym certifikátom

Ak máme rozličné značky (aj účelové, ktoré sú len obchodníckym ťahom a neprešli skúšobným a dozorným orgánom a vyhli sa zákonu o skúšobníctve. v stavebnícrtve 90/1998 zákon o stavebných výrobkoch) máme aj povinné označovanie výrobkov, ktoré je platné, ale akosi z výrobkov zmizlo. Enviromentálne označovanie výrobkov je stále na úrovni dobrovoľnosti! Nuž tu treba niekde hľadať prvotné príčiny nedôslednosti ochrany prírody, v tom, že sa to považuje za nadštandard.   

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.