utorok 23. augusta 2016

Úvodom

V časoch, keď sme svedkami prevratného správania sa prírody, keď žasneme, čo sa to deje, v čase keď pumpujeme vodu zo zaplavených domov a oblastí, nariekame nad ekonomikou, rozkradnutou štátnou kasou, píšeme petície a nadávame na vládne kruhy, sa natíska otázka. Prečo je to tak? Prečo sa na to len tak pozeráme?

Budiš, s vládnou mocou sa človek žiaľ musí aj zmieriť, keďže to tak (ne)funguje, ale čo príroda a jej správanie sa, musí to tak fungovať? Vieme ju utešiť, aby nevystrájala? Vieme prečo vystrája? Vieme, aj nevieme. Je priveľmi zložitá na to, aby sme ju úplne pochopili. Ale vždy dobre fungovala, pokiaľ sa jej do remesla nezačal pchať človek a nechcel matičku Zem pokoriť, zotročiť. Obracal toky riek, vysušoval jazerá, budoval priehrady, staval chemičky, atómky, viedol vojny, vypaľoval, kácal pralesy. Vraj v záujme pokroku ľudstva. Lenže svetom vládnu peniaze a tak politika a ekonomika sú dve končatiny tej istej chamtivej bytosti. 

Človek sa rád zbavuje zodpovednosti a hádže problém stranou, chce žiť len pre prítomnosť. Hrabe pre seba, vymýšľa, zvaľujeme vinu... a veselo pokračuje v blbom správaní sa. Nestačilo už? Nebolo už dosť poučení z minulosti? Myslím, že stačilo. Jedno je isté a či to pomenujeme tak, či onak, stále je na príčine problémov našej modrej planéty človek a nik ma nepresvedčí, že súčasné dianie je nejakým rozmarom prírody, či cyklický sa opakujúci jav.           

A tak:
  1. Niektorí to zľahčujú a berú to ako holý fakt a čušia si za pecou, nič viac. Nič neprinášajú, sú len slepí, hluchí, pokorní, servilní. Sú čistými konzumentmi, prikyvujú, majú názor, ktorý im neuškodí, a lahodí moci. Pretože pracujú, fungujú, nefrflú, veľa vody nenamútia, sú najvítanejšou skupinou každej spoločnosti.
  2. Iní zas v záujme svojich peňazí, vidia problém len cez prizmu svojich záujmov a preto robia všetko možné a tak, aby si udržali peniažky a tiež nič lepšieho pre ostatných neprinášajú. Len konzum, večný kolotoč spotreby, náročnosti, žiaľ na úkor kvality žitia. 
  3. Iní sa hrajú na záchranárov a plátajú ľudstvom narobené diery ďalšími a ďalšími záplatami a takto riešia NÁSLEDKY. Profitujú z toho a ešte k tomu si uhrávajú vlastnú polievočku, samozrejme z cudzích peňazí. Oplatí sa im to. Množstvo ľudí týmto počinom verí, tlieska im a volí ich ako svojich zástupcov.
  4. A napokon tu máme skupinu ľudí, ktorí pozerajú na svet ináč. V očiach predchádzajúcich skupín čudáci disidenti politickí, ekonomickí, právni, ale podľa mňa aj technickí a aj inak pomenovaní snílkovia, čo chcú zmeniť svet nie vylihovaním za pecou nevedomosti (1) nie kúpením zemegule (2) nie zachraňovaním stavov, čo sami spôsobili oni či ich vzory (3). Iných preto, lebo vidia a riešia PRÍČINY. Majú vedomosti, silu vzdorovať nadutosti moci politickej, finančnej. Vyčnievajú z radu uniformity. 
Hranice definovaných skupín ľudstva, nie sú tak ostré, ako som naznačil, ale zhruba ich tak možno deliť z určitého pohľadu. Tuším patrím do štvorkovej skupiny. Lebo vždy odhaľujem príčiny na základe spôsobených následkov. Mám na to jednoduché pravidlo: Je predsa dlhodobo hlúpe, riešiť deravú strechu kupovaním vedier, lavórov, kýblov. Predsa je lepšie ju opraviť. Tak je to hádam správne. To je moje základné životné pravidlo, postoj. Je to pohľad stavbára, technika, ktorí musí predvídať, pozorovať, riešiť stav a správne nájsť príčinu javu. Je to pohľad horala, sledujúc dianie v prírode počasie, horolezca sledujúc morfológiu terénu, geológiu, jaskyniara chápajúc podzemný svet. Je to pohľad ochrancu prírody, chcejúc zlepšiť správanie sa človeka.     

Príroda nám dáva jasne najavo, čo si o nás myslí

Len človek, čo sa nazýva bystrým, inteligentným, nejako nevidí, zľahčuje dianie v prírode, aspoň tak to vyplýva z ležérnych oficiálnych postojov zástupcov krajín sveta . Ak to zoberieme globálne. 

Väčšinou život ľudí funguje takt, ako som to videl v nejakom vedeckom dokumente: Jednorozmerný bod netuší, že existuje plocha (moderne 2D), plocha nemá poňatia o tretej zet súradnici (3D), teda o priestore. Všetci sa míňajú vo vlastných x- rozmerných svetoch. Konzumne založená bytosť pozerá prenesene, podobne, len do svojho taniera a viac ju nezaujíma. Má svoj mikrosvet žitia, biologické poňatie, nevníma nič, pokiaľ sa jej to priamo nedotýka.


Lebo nejako si človek neuvedomuje špirálu bytia, vzájomné prepojenie nesmierne zložitého systému, nazývaného PRÍRODA. Musel prísť až človek, čo sa jej začal motať pod nohami a robiť neplechu. A nastváral toho dosť a dosť. Niekedy nevedome, niekedy až príliš vedome a príliš sebecky. Schytal za to už niekoľko po zadku, ale aj faciek, kopancov a poriadnych výpraskov. Nič nepomohlo. Azda ten hlas skupín ľudí, čo varovne dvíhali prst nad nespratným chovaním kráľa tvorstva, pribrzdil chovanie „pána tvorstva“, čo si ten titul naivne pripisuje. 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

Poznámka: Komentár môže zverejniť iba člen tohto blogu.